Viac ako dva roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu západné krajiny stále hľadajú spôsob, ako využiť stovky miliárd eur zmrazených ruských aktív v prospech Kyjeva.
Hoci sa politická vôľa posilňuje, právne a ekonomické prekážky ostávajú značné.
Zdroj: Euractiv, Politico Europe
Podľa údajov Európskej únie a skupiny G7 bolo po februári 2022 zmrazených približne 300 miliárd dolárov ruských devízových rezerv, z toho približne 200 miliárd sa nachádza v EÚ, prevažne v belgickom systéme Euroclear.
Zvyšok držia Spojené štáty, Kanada a Japonsko.
Tieto prostriedky formálne nepatria západným krajinám, ale boli zablokované ako súčasť sankčného režimu voči Rusku.
Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že by sa mali použiť na povojnovú obnovu krajiny a kompenzáciu škôd, ktoré vojna spôsobila.
Najväčším problémom je, že zmrazenie majetku nie je to isté ako jeho konfiškácia.
Podľa medzinárodného práva nemožno len tak previesť cudzie štátne aktíva, ak neexistuje jasný právny rámec alebo rozhodnutie medzinárodného súdu.
Európska centrálna banka i viaceré štáty varujú, že by to mohlo naraziť na precedens, ktorý by poškodil dôveru v európsky finančný systém.
„Ak by sme bezprecedentne siahli na rezervy Ruska, mohlo by to oslabiť status eura ako bezpečnej meny a odradiť iné štáty od investovania do Európy,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ ECB pre Financial Times.
Preto sa v EÚ hľadá kompromisný model – namiesto priameho odobratia prostriedkov by sa mohli použiť úroky zo zmrazených aktív.
Podľa návrhu Európskej komisie by tak Kyjev mohol získať až 3 až 5 miliárd eur ročne bez porušenia vlastníckych práv.
Snahy USA a EÚ o využitie ruských zmrazených fondov ukazujú, ako ťažké je nájsť rovnováhu medzi morálnou spravodlivosťou, právom a ekonomikou.
Kým Ukrajina naliehavo potrebuje finančnú pomoc, Západ váha, aby svojimi krokmi nenarušil dôveru, na ktorej stojí globálny finančný systém.
Rozhodnutie, ktoré napokon padne, preto nebude len o peniazoch – ale aj o tom, ako ďaleko je svet ochotný zájsť v mene spravodlivosti.
Autor: Mária Ondrušová