Slovenské zdravotníctvo je už dlhé roky jednou z najdiskutovanejších oblastí verejnej politiky. Hoci ide o systém, ktorý sa týka každého občana, dlhodobo zápasí s nedostatkom financií, personálu a aj s nízkou efektivitou riadenia. Pandémia COVID-19 a ekonomické otrasy posledných rokov tieto problémy ešte viac prehĺbili.
Zdroj: VšZP
V posledných rokoch sa vláda pokúsila spustiť niekoľko reforiem s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Kľúčovou bola tzv. optimalizácia siete nemocníc, ktorá má sústrediť špecializovanú starostlivosť do väčších centier a zvýšiť kvalitu liečby. Reforma má podľa ministerstva zdravotníctva pomôcť pacientom získať lepšiu starostlivosť, no v praxi sa stretáva s odporom časti verejnosti aj samospráv, ktoré sa obávajú zatvárania menších oddelení.
Ďalšou oblasťou je digitalizácia zdravotníctva, napríklad elektronické zdravotné záznamy či eRecepty, ktoré majú zjednodušiť komunikáciu medzi lekármi a pacientmi. Problémom však zostáva pomalé zavádzanie týchto riešení a nedostatok kvalifikovaných IT pracovníkov v sektore.
Zdravotníctvo na Slovensku dlhodobo trpí nedostatkom finančných zdrojov. Na túto oblasť ide približne 7 % HDP, čo je menej ako európsky priemer. Väčšina peňazí smeruje na bežnú prevádzku nemocníc a mzdy, takže na modernizáciu prístrojov či rekonštrukcie často nezostávajú prostriedky.
Z rozpočtu zdravotníctva ide veľká časť prostriedkov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá pokrýva viac než dve tretiny poistencov na Slovensku. VšZP prešla v posledných rokoch ťažkým obdobím. Po viacerých stratových rokoch sa jej podarilo stabilizovať hospodárenie a dosiahnuť vyrovnaný rozpočet aj bez priamej finančnej pomoci štátu.
Poisťovňa sa zároveň zaviazala k transparentnejšiemu financovaniu nemocníc. V roku 2024 podpísala memorandum o spravodlivejšom rozdeľovaní peňazí medzi jednotlivé zariadenia. Jej cieľom je, aby sa peniaze prerozdeľovali podľa kvality poskytovanej starostlivosti, nie len podľa historických zmlúv.
Najväčším problémom zdravotníctva naďalej zostáva nedostatok lekárov a sestier, ktorí odchádzajú do zahraničia kvôli lepším platom a pracovným podmienkam. Mnohé nemocnice fungujú len vďaka nadčasom a dočasným výpomociam. Problémom sú aj dlhé čakacie lehoty na operácie či špecializované vyšetrenia, ktoré pre pacientov znamenajú zhoršenú dostupnosť liečby.
Sektor čelí aj energetickým a prevádzkovým nákladom, ktoré výrazne vzrástli po energetickej kríze. Nemocnice musia hľadať spôsoby, ako šetriť, často na úkor modernizácie.
Zdravotníctvo na Slovensku sa v posledných rokoch posunulo smerom k stabilizácii, no na zásadnú reformu ešte len čaká. Pozitívnym signálom je, že VšZP po dlhom období hospodári zodpovednejšie a snaží sa o transparentnosť vo financovaní. Kľúčom k zlepšeniu systému však zostáva lepšie riadenie, efektívnejšie využitie financií a podpora zdravotníkov, ktorí sú pre fungovanie celého systému nevyhnutní.
Autor: Mária Ondrušová