Embedded Files
Podľa najnovšej analýzy NASA sa intenzita extrémnych poveternostných javov – ako sú suchá, záplavy či búrky – za posledných päť rokov takmer zdvojnásobila. Vedci tvrdia, že ide o jeden z najvýraznejších dôkazov zrýchľujúcich sa klimatických zmien.
Satelity ukazujú drsnejšiu realitu
Tím vedcov z NASA a Kalifornského technologického inštitútu analyzoval dáta zo satelitov GRACE a GRACE-FO, ktoré monitorujú zmeny v zemskom gravitačnom poli – a teda aj množstvo vody v pôde, podzemných vodách či ľadovcoch.
Výsledky sú alarmujúce:
od roku 2020 sa počet „silných a dlhotrvajúcich“ období sucha a záplav takmer zdvojnásobil v porovnaní s obdobím 2003–2020,
extrémy trvajú o 30 % dlhšie než pred desiatimi rokmi,
najviac postihnuté sú Južná Amerika, východná Afrika, juh USA a Ázia.
„Je to ako sledovať planétu, ktorá sa z roka na rok preklápa do iného stavu rovnováhy,“ uviedol klimatológ NASA Matthew Rodell, vedúci výskumu.
Zdroj: TheGuardian
Dáta z vesmíru ako záchranný systém
Satelity GRACE sledujú, ako sa mení rozloženie vody na Zemi podľa jemných zmien v gravitácii. Každý mesiac generujú mapy, ktoré umožňujú vedcom sledovať trendy v reálnom čase.
Tieto údaje už využívajú organizácie ako Svetová meteorologická organizácia (WMO) a OSN, ktoré ich používajú na včasné varovanie pred hladomorom či kolapsom poľnohospodárstva.
„Doteraz sme sa pozerali na klimatickú zmenu ako na pomalý proces,“ vysvetľuje klimatologička Carmen Boeningová z NASA Jet Propulsion Laboratory.
„Dnes vidíme, že jej dôsledky sa odohrávajú pred našimi očami a zrýchľujú sa.“
Prečo sa extrémy zhoršujú
Prečo sa extrémy zhoršujú
Vedci upozorňujú, že klimatická zmena nespôsobuje len otepľovanie planéty, ale aj nestabilitu vodného cyklu.
Teplejší vzduch udrží viac vlhkosti – čo vedie k prudším zrážkam a záplavám. Zároveň sa však z povrchu rýchlejšie odparuje voda, čo spôsobuje sucho v iných oblastiach.
Profesor Richard Betts z University of Exeter to zhrnul slovami:
„Horúcejšia planéta znamená sucho, záplavy aj búrky, ktoré si ľudstvo ešte nezažilo. Klimatické extrémy rastú rýchlejšie než samotná priemerná teplota.“
Svet nie je pripravený
Svet nie je pripravený
Podľa správy NASA a britského Met Office väčšina štátov nie je pripravená na dlhodobé suchá ani na náhle povodne.
Napríklad v Indii a v Brazílii sa v roku 2024 zmenila úroda obilnín o viac než 25 % v dôsledku sucha. V Spojených štátoch zas prudké dažde poškodili infraštruktúru v hodnote miliárd dolárov.
Aj v Európe sa podľa NASA čoraz častejšie vyskytujú „hybridné extrémy“ – keď na jednom území dochádza striedavo k vysychaniu a záplavám počas jedného roka.
Kde sú najväčšie zmeny
Kde sú najväčšie zmeny
Severná Amerika: extrémne striedanie medzi záplavami a požiarmi.
Európa: dlhé obdobia sucha, po ktorých prichádzajú prudké búrky.
Afrika: historicky najhoršie suchá v regióne Sahel, ktoré ohrozujú viac ako 60 miliónov ľudí.
Ázia: masívne monzúnové záplavy a pokles hladiny podzemných vôd v Indii o viac než 1 meter za rok.
Čo nás čaká ďalej
Čo nás čaká ďalej
NASA plánuje rozšíriť pozorovania o nové misie, ktoré majú sledovať nielen množstvo vody, ale aj jeho teplotu a chemické zloženie. Cieľom je lepšie pochopiť, ako klimatické zmeny ovplyvňujú celú hydrologickú rovnováhu planéty.
Vedci varujú, že ak sa tempo nezmení, do roku 2030 budú extrémne výkyvy vody trvať dvakrát dlhšie než dnes.
Zhrnutie
Zhrnutie
Zem nám dáva jasné signály.
Extrémne počasie už nie je výnimkou, ale novou normou.
A hoci sú technológie NASA schopné presne zachytiť, čo sa deje, samotné dáta nestačia.
Ako pripomína profesor Betts:
„Satelity nám ukazujú budúcnosť – otázkou je, či ju dokážeme zmeniť skôr, než nás dobehne.“
Autor: Mária Ondrušová
Page updated
Google Sites
Report abuse