Slovensko zažíva búrlivé diskusie okolo nového Trestného zákona, ktorý začal platiť tento rok. Vláda hovorí o spravodlivejších trestoch a odľahčení väzníc, opozícia a právnici však bijú na poplach. Podľa nich novela otvorila dvere beztrestnosti a poškodzuje dôveru ľudí v spravodlivosť.
Zdroj: SITA.sk, TERAZ.sk
Podľa oficiálnych údajov novela už pomohla viac než 1300 ľuďom. Z väzníc sa dostalo 446 odsúdených, v ďalších desiatkach prípadov bolo stíhanie zastavené, pretože skutky sa premlčali.
Celkovo sa tak zmeny dotkli viac než stovky obvinených, pričom škody, ktoré sa im pripisovali, dosahujú milióny eur.
Najväčšiu vlnu kritiky vyvolala informácia, že medzi prepustenými majú byť aj ľudia napojení na organizovaný zločin, dokonca aj členovia skupiny Sátorovcov.
Podľa Nadácie Zastavme korupciu po nových pravidlách klesol počet prípadov prepadnutia majetku z 48 na 9.
„Namiesto posilňovania dôvery v zákon sa oslabuje odkaz, že zločin sa nevypláca,“ uvádza organizácia.
Zmeny sa prejavili aj v každodennom živote. Mnohé obchody a samosprávy hlásia, že drobných krádeží pribudlo.
Dôvod? Zvýšila sa hranica, od ktorej sa skutok považuje za trestný čin.
„Ľudia to pochopili po svojom – ak ukradneš do istého limitu, nič sa ti nestane,“ hovorí starosta z východného Slovenska, ktorý nechcel byť menovaný.
Bývalý policajný prezident Štefan Hamran v rozhovore pre HN Online dodal, že novela vyslala zlý signál:
„Vytvorila sa nálada, že drobná kriminalita sa oplatí. A to je veľmi nebezpečné pre spoločnosť aj pre políciu.“
Vláda tvrdí, že ide o „modernizáciu trestného systému“, ktorá má priblížiť Slovensko európskym štandardom.
Opozícia naopak hovorí o „najväčšom oslabení trestného práva od revolúcie“.
Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že cieľom bolo humanizovať tresty a odľahčiť väznice, kde boli roky katastrofálne podmienky.
Podľa kritikov však výsledok vyzerá skôr ako rýchla amnestia pre tisíce vinníkov.
Štefan Hamran
Zmeny si všimla aj Európska komisia, ktorá vo svojej Správe o právnom štáte za rok 2025 varovala Slovensko pred rizikom oslabovania princípov právneho štátu.
Brusel upozornil, že opakované zásahy do trestného systému môžu ohroziť nezávislosť justície a oslabiť boj proti korupcii.
Kým vláda hovorí o reforme, ktorá má systém „zľudštiť“, realita v uliciach a na súdoch ukazuje, že hranica medzi spravodlivosťou a beztrestnosťou sa nebezpečne rozmazáva.
Ľudia prepustení z väzníc sa vracajú domov, obchody hlásia viac krádeží a polícia má zviazané ruky.
Nový Trestný zákon tak Slovensko rozdelil – nie len politicky, ale aj morálne.
Autor: Mária Ondrušová